Prečo sa z práce advokáta vytráca právo

Keď sa človek rozhodne študovať právo, pravdepodobne si nepredstavuje, že väčšinu pracovného dňa strávi presúvaním súborov, dohľadávaním starších dokumentov, kopírovaním údajov medzi systémami a opakovanou prípravou podobných podaní.

Predstavuje si niečo iné — že bude obhajovať ľudí a firmy. Že bude rozumieť ich problémom, hľadať riešenia, formulovať argumenty a presviedčať súd. Že bude pracovať s právom ako s nástrojom spravodlivosti, ochrany a riešenia konfliktov.

Predstavuje si rozhovor s klientom, premýšľanie nad prípadom a rozhodujúci argument, ktorý môže zmeniť jeho výsledok.

Potom však príde realita advokátskej praxe.

Medzi ideálom a každodennou prácou

Veľká časť práce advokáta dnes nespočíva v právnej stratégii. Spočíva v hľadaní.

Hľadaní dokumentu, ktorý klient poslal pred tromi mesiacmi. Hľadaní konkrétneho tvrdenia protistrany. Hľadaní účinného znenia právneho predpisu. Hľadaní rozhodnutia, ktoré už advokát raz čítal, ale nevie, kde si ho uložil.

Ďalšia časť práce spočíva v organizovaní.

Dokumenty treba pomenovať, rozdeliť do priečinkov, zoradiť podľa času a priradiť k príslušnému prípadu. Treba sledovať, čo už bolo doručené, čo ešte chýba, na čo treba odpovedať a do akého termínu.

A potom prichádza písanie — nie vždy tvorivé písanie právnej argumentácie, ale často opakované prepisovanie identifikačných údajov, opisovanie rovnakého skutkového stavu v rôznych dokumentoch a prispôsobovanie starších vzorov novému prípadu.

Samozrejme, aj toto je súčasť advokácie. Bez poriadku, dokumentov a procesných pravidiel nemôže právny systém fungovať. Problém vzniká vtedy, keď administratíva začne vytláčať samotnú podstatu právnej práce.

Advokát potom netrávi najviac času tým, na čo je najlepšie pripravený. Namiesto posudzovania rizík, rozvíjania argumentácie a práce s klientom vykonáva úlohy, ktoré by pri správne nastavených nástrojoch nemuseli spotrebovať takú veľkú časť jeho dňa.

Klient neplatí za presúvanie súborov

Z pohľadu klienta je hodnota advokáta pomerne jasná.

Klient potrebuje, aby advokát pochopil jeho situáciu. Aby identifikoval podstatné skutočnosti, rozpoznal právne riziká a navrhol najlepší možný postup.

Klient nepotrebuje platiť za to, že advokát desať minút hľadá prílohu v e-maile. Nepotrebuje platiť za manuálne vytváranie chronológie z desiatok dokumentov ani za opakované kopírovanie rovnakých údajov do nového podania.

Napriek tomu sa tieto činnosti prirodzene premietajú do ceny právnej služby. Znižujú kapacitu kancelárie, predlžujú reakčné časy a vytvárajú tlak na advokátov aj koncipientov.

Výsledkom nie je iba neefektívnosť. Výsledkom môže byť aj sklamanie z profesie.

Človek, ktorý šiel študovať právo, aby pomáhal klientom riešiť zložité životné a podnikateľské situácie, môže po rokoch zistiť, že veľkú časť svojej energie venuje správe informácií namiesto ich právneho vyhodnocovania.

Technológia by nemala nahrádzať advokáta

Diskusia o umelej inteligencii v práve často začína nesprávnou otázkou: Nahradí AI advokátov?

Užitočnejšia otázka znie: Ktoré časti práce advokáta vôbec nevyžadujú, aby ich vykonával on sám?

Umelá inteligencia nemá niesť právnu zodpovednosť. Nemá sama rozhodovať o stratégii prípadu ani nahrádzať odborný úsudok, skúsenosť a vzťah medzi advokátom a klientom.

Môže však pomôcť pri práci, ktorá odbornému rozhodovaniu predchádza.

Môže spracovať veľké množstvo dokumentov, vytvoriť ich chronológiu, identifikovať osoby, dátumy a právne tvrdenia. Môže ukázať rozpory medzi jednotlivými dokumentmi, prepojiť tvrdenia s dôkazmi a vyhľadať relevantné právne zdroje. Môže pripraviť návrh štruktúry podania, zoznam otvorených otázok alebo prvú verziu právneho dokumentu.

Advokát následne výsledok preverí, doplní a rozhodne o ďalšom postupe.

Takto technológia neznižuje význam advokáta. Naopak — umožňuje mu venovať viac času činnostiam, pri ktorých je jeho ľudský úsudok najdôležitejší.

Od priečinkov k pochopeniu prípadu

Dnešné právne kancelárie majú množstvo nástrojov na ukladanie dokumentov — e-mail, cloudové úložiská, kancelárske systémy, kalendáre a textové editory.

Problémom však nie je iba to, kde sú informácie uložené. Problémom je, že nástroje často nerozumejú tomu, čo tieto informácie znamenajú v kontexte konkrétneho prípadu.

Priečinok vie, že obsahuje dvadsať dokumentov. Nevie však, ktoré tvrdenie protistrany je v rozpore s výpoveďou svedka. Kalendár vie, že advokát má stanovený termín. Nevie však, aké argumenty treba dovtedy pripraviť. Textový editor vie vytvoriť dokument. Nevie však, ktoré skutkové tvrdenia sú už podložené dôkazmi a ktoré treba ešte overiť.

Budúcnosť právnych technológií preto nespočíva iba v rýchlejšom vyhľadávaní alebo automatickom generovaní textu. Spočíva v systémoch, ktoré dokážu pochopiť štruktúru právneho prípadu.

Ako môže pomôcť Lexomat

Práve týmto smerom môže smerovať Lexomat.

Jeho cieľom nie je iba odpovedať na právne otázky alebo generovať dokumenty. Mal by pomáhať advokátovi priebežne rozumieť celému prípadu.

Po nahratí dokumentov dokáže vytvoriť chronológiu udalostí, identifikovať účastníkov, nároky, dôkazy a právne otázky. Advokát môže so spisom komunikovať, overovať jednotlivé závery a dopĺňať vlastnú stratégiu.

Pri pridaní nového dokumentu môže Lexomat upozorniť, čo sa v prípade zmenilo, ktoré tvrdenia sú nové a či vznikol rozpor s už existujúcimi podkladmi. Právny chat môže prepájať informácie zo spisu so slovenskými právnymi predpismi a judikatúrou. Generovanie dokumentov potom nevychádza iba zo všeobecného zadania, ale z konkrétneho a overeného kontextu prípadu.

Takýto systém nemá advokátovi povedať, čo má urobiť. Má mu pripraviť informácie tak, aby sa mohol rýchlejšie a kvalitnejšie rozhodnúť.

Vrátiť advokátom advokáciu

Najväčšou hodnotou umelej inteligencie v práve nemusí byť počet ušetrených minút pri jednej úlohe. Môže ňou byť návrat k tomu, prečo sa mnohí ľudia rozhodli stať advokátmi:

• k práci s klientom,
• k pochopeniu jeho problému,
• k premýšľaniu nad stratégiou,
• k hľadaniu spravodlivého — alebo aspoň najlepšieho možného — riešenia.

Technológia by nemala meniť advokátov na kontrolórov automaticky generovaných textov. Mali by z nich odstrániť časť práce, ktorá ich odvádza od právneho myslenia.

Úspešná právna AI preto nebude tá, ktorá vytvorí najdlhšiu odpoveď alebo najrýchlejšie vygeneruje podanie. Bude to tá, ktorá umožní advokátovi tráviť menej času byrokraciou a viac času tým, čo od neho klient skutočne potrebuje — právnym úsudkom, stratégiou a ľudským zastupovaním.